Čo je stres – boj alebo útek? Aký význam mal stres z evolučného hľadiska? Ako naň reaguje naše telo? Rozvíjanie jasného porozumenia toho, ako stres ovplyvňuje naše fyzické a duševné zdravie, je dôležité. Prečítajte si náš článok so základnými informáciami o strese aj o tom, ako sa dá merať.
Pôvod slova stres nájdeme v latinskom slove strictus, ktoré možno chápať v zmysle “niečo stláčať, zvierať.” V starofrancúzskom jazyku zodpovedá tomuto výrazu slovo estrecies, t.j. “použiť násilie, prinútiť.” V anglickom jazyku slovu stress prináleží celá rada významov sumárne označovaných ako nepohoda, tlak, pnutie.
Stres ako prvý definoval Hans Selye (1), ktorý hovorí o „nešpecifickej reakcii tela na akúkoľvek požiadavku na zmenu“. Stres je stav, ktorý je spôsobený nedostatočnou rovnováhou medzi požiadavkami a možnosťami uspokojiť tieto požiadavky jednotlivcom. (2)
Stres nebolí a nie je ho možné ani uvidieť. Preto je ho problematickejšie rozpoznať. Existuje niekoľko symptómov, na ktorých je možné sledovať jeho dlhodobé pôsobenie. Stres môžu spôsobovať hmotné, viditeľné, ako aj nie na prvý pohľad uchopiteľné podnety.
Človek sa pri ňom môže cítiť inak ako predtým. Nachádza sa v jednom kole povinností, zodpovednosti a plnenia rôznorodých cieľov v pracovnom, ako aj osobnom živote, z ktorého nedokáže vystúpiť von. Večer je rád, že si nájde chvíľu pre seba, za ideálnych okolností sa dobre vyspí a na ďalší deň opäť nabieha na rozbehnutý kolotoč.
Takto nastavený životný štýl nepripomína známky aktuálneho stresu. Stres je v tomto prípade častokrát až neznesiteľný, vyčerpávajúci, je ho veľa. Jeho dôsledky si často zamieňame, banalizujeme a neriešime. Možno sme častejšie chorľaví, nedarí sa nám spať, objavia sa výraznejšie zažívacie problémy alebo svalové kŕče, ktorým nerozumieme. Práve v tomto nastavení stojí zato na chvíľu sa zastaviť a pozrieť sa, či nemáme významnejšie problémy v nasledovných oblastiach:
V prípade, že niektorý z príznakov pociťujete, venujte svojmu životnému štýlu a prežívaniu stresu väčšiu pozornosť.
Stres v najprirodzenejšej podstate má v živote človeka a zvierat ochrannú funkciu. Ak je organizmus vystavený šoku alebo určitej hrozbe, aktivujú sa hormóny, ktoré mu pomáhajú vysporiadať sa so situáciou. V tele každého z nás sa automaticky zaháji stresová reakcia. Mozog zadá povel hormóny vylučovať, orgány a svaly pracujú v požadovanom režime. Účelom celej stresovej situácie je čo najrýchlejšie vyriešiť problém a vrátiť sa do rovnováhy. Celý tento proces v tele riadi autonómny nervový systém (ANS) - riadi orgány prostredníctvom žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré nie sú ovládané našou vôľou, ako napr. srdce, pľúca, obličky, pečeň. Autonómny nervový systém má dva podsystémy uspôsobené na optimálne fungovanie nášho organizmu:
Stresová reakcia pripravuje telo na to, aby dokázalo reagovať na pôsobiace výzvy. Reagovať môže jednou z týchto stratégií: boj, útek alebo zamrznutie (v angličtine „fight, flight, freeze“). Každá zo stratégií je prepojená na centrum v mozgu nazvané amygdala, ktorá vytvára tieto spojenia: boj s agresivitou, útek so strachom a k zamrznutiu dochádza, keď nemám síl bojovať a nestihnem ani utiecť.
Ak je jedinec vystavený situácii, vyvolávajúcej stres, vyvedie ho to z rovnováhy a aktivuje sa sympatický nervový systém, ktorý do krvi uvoľňuje stresové hormóny adrenalín (epinefrín), noradrenalín a kortizol. Tieto hormóny, spolu s priamymi činnosťami autonómnych nervov spôsobujú nasledujúce zmeny (4):
Reakcia organizmu na stres (z vyššie uvedeného) je biologickou odozvou. V minulosti takéto nastavenie malo svoj zmysel, pomáhalo človeku čeliť nástrahám prírody a predátorom, pomáhalo im prežiť. V súčasnosti nie sme štandardne vystavovaní takto ohrozujúcim fyzickým podmienkam, majoritu stresových podnetov tvoria naše postoje, myšlienky, nastavenie, ciele, túžby, krivdy.
Katecholamíny (6) sú dôležitou súčasťou stresovej reakcie tela. Patria sem neurotransmitery, ako sú dopamín, epinefrín a norepinefrín (noradrenalín). Katecholamíny aktivujú tiež emocionálnu reakciu v amygdale (časť mozgu), napríklad emóciu strachu z hrozby. Zároveň majú negatívne účinky na pozornosť a ďalšie kognitívne funkcie; pričom aktivujú oblasť, ktorá sa podieľa na vytváraní dlhodobých spomienok. (5)
Epinefrín, tiež známy ako adrenalín, je prirodzene sa vyskytujúci hormón, ktorý sa vyplavuje pri stresovej reakcii tela. Počas stresovej reakcie nadobličky uvoľňujú epinefrín do krvi spolu s ďalšími hormónmi, ktoré v tele spúšťajú radu fyziologických zmien a vykonávanie ďalších funkcií, ktoré umožňujú telu „bojovať alebo utekať “, keď narazia na vnímanú hrozbu.
Kortizol je hormón, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri reakcii tela na stres. Aj keď sa pre svoju najznámejšiu úlohu často nazýva „stresový hormón“, prispieva aj k mnohým iným procesom v tele. Podieľa sa na regulácii nasledujúcich funkcií:
Ak sa stresová reakcia tela opakovane spúšťa každý deň, ako reakcia na skutočné fyzické a psychologické hrozby, ako aj na vnímané psychologické hrozby, výsledkom je, že sa telo môže vyčerpať. Ak hladina kortizolu zostane príliš vysoká, môže sa u vás vyskytnúť celý rad nežiaducich príznakov (7,8). Ukázalo sa, že vyššie a dlhodobejšie hladiny kortizolu v krvi (napríklad tie, ktoré sú spojené s chronickým stresom), majú nepriaznivé účinky, ako napríklad:
Hladina kortizolu prirodzene kolíše v rôznych časoch dňa. Napríklad normálne je kortizol v tele prítomný vo vyšších hladinách ráno - aktivuje nás, aby sme vedeli zvládať výzvy dňa. V noci je naopak najnižší. Cyklus vylučovania sa opakuje každý deň. Aby sme udržali hladinu kortizolu zdravú a pod kontrolou, mala by sa relaxačná reakcia tela (parasympatická aktivita) aktivovať po tom, ako dôjde k odzneniu jednej zo stratégii „boj alebo útek“. Na udržanie zdravej hladiny kortizolu odporúčame praktizovať aktivity, ktoré pomáhajú pri relaxácii tela a mysle: dychové cvičenia, počúvanie hudby, písanie denníku, čítanie, cvičenie, jóga.
Získanie informácií o miere prežívaného stresu a zdrojoch, ktoré vám uľahčia jeho zvládanie, vám môže pomôcť pri vytváraní návykov, vďaka ktorým dokážete lepšie zvládnuť stres po spustení stresovej reakcie.
Pre lepšie porozumenie použijem metaforu. Predstavme si pohár. Presnejšie povedané, predstavme si, že každý z nás je jedným pohárom. Niekto je decovým, niekto litrovým. Veľkosť pohára závisí od viacerých faktorov. Z ľavej strany do neho priteká niečo, čo môžeme pomenovať ako povinnosti a zodpovednosti každodenného pracovného aj osobného života. Tieto nároky v nás vyvolávajú určité napätie. Čo to v nás vyvoláva, závisí od intenzity, množstva pôsobiacich podnetov a kondície nášho organizmu.
Stres audit je metóda, ktorá odhalí, do akej miery je (metaforicky) pohár naplnený. Poskytuje správu o stave organizmu. Ako vyšetrenie prebieha? Dočítate sa v detaile našej služby.
„Prežívam veľmi stresové obdobie. Nebral som do úvahy signály tela. Z výsledkov stres auditu som bol zdesený. Hlavne v úrovni prežívania psychického stresu. Ďakujem. Výsledky som si vytlačil, sú mi inšpiráciou pre zmenu. Zdravie mám predsa len jedno.” (Jozef, 37 r., Bratislava)
Na základe realizovaných stres auditov môžeme konštatovať, že HRV analýza má pre klienta význam, hlavne vďaka vizualizácii výsledkov. Mali sme možnosť sledovať klientov, ktorí si výsledok vytlačili a pôsobil na nich motivujúco.
“Som rada, že som vás navštívila. Výsledky vyšetrenia ma donútili prehodnotiť priority a začať sa viac o seba starať.” (Jana, 35r., Trenčín)
U niektorých výsledok spôsobil smútok alebo zamyslenie sa nad svojou situáciou a možnosťami zmien. Stres audit je často prvým krokom, vďaka ktorému v Inštitúte stresu s klientmi ďalej pracujeme formou poradenstva, na ktorom ich problém riešime.
“Chcela by som poďakovať Inštitútu stresu, konkrétne pánovi Kováčovi, že mi pomohol uzavrieť moju nepríjemnú životnú etapu v pracovnom živote. Dal mi konkrétne rady, ktoré mi pomohli zvládnuť rôzne nepríjemné situácie. Naučil ma používať relaxačnú techniku na odbúranie stresu.” (Alžbeta, 32 r., Bratislava)
Áno, je. Len zdravý zamestnanec môže byť plnohodnotný člen každého tímu. Dôležitosť duševnej pohody zamestnancov si uvedomuje čoraz viac organizácií. Stres audit realizujeme v organizáciách najčastejšie v rámci Firemných dní.
Nie vždy je výsledok stres auditu povzbudením, často otvára v ľuďoch témy, s ktorými bojujú, pre ktoré sa trápia alebo ich nemajú spracované. Aj keď to nie je jednoduchá práca, túžime byť aktívni partneri pre individuálnych klientov aj organizácie. Naším prianím pre každého človeka je, aby si našiel svoj work-life balance. Aby nezabúdal svoj pomyselný „pohár“ primerane napĺňať, ale aj vyprázdňovať. Zdravie máme predsa len jedno.
Zdroje
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA
