Cítite sa unavene, bez radosti a nervózne? Napriek pretrvávajúcej únave nemôžete zaspať? Zbystrite pozornosť, môže to byť vyhorenie, ktoré sa týka viac ako 210 miliónov ľudí na celom svete.

Pojem syndróm vyhorenia známy z cudzojazyčnej literatúry aj ako "burn out" ako prvý priniesol psychoanalytik Herbert Freundenberg. Definuje ho ako konečné štádium, v ktorom sú ľudia emočne vyprahnutí, strácajú pôvodné nadšenie a motiváciu. Charakteristické pre vyhorenie je, že sa cítime vyčerpane - fyzicky aj psychicky.

Syndróm vyhorenia spočiatku pôsobí nenápadne. Častým spúšťačom býva zmena pracovnej pozície (hlavne povýšenie) alebo zmena zamestnania. S vyhorením zápasia ľudia, ktorí sú pracovne vysoko angažovaní. Práve vysoká angažovanosť v súvislosti s nejasne stanovenými cieľmi, neschopnosťou delegovať a neocenenie dosiahnutých výsledkov sú častými spúšťačmi a faktormi rozvoja syndrómu vyhorenia.

V práci trávime väčšinu svojho času. Pokiaľ prežívame negatívne emócie pri pomyslení na svoju prácu, strach do jej návratu, nenapĺňa nás a nevidíme zmysel v tom čo robíme, môže to vážne ovplyvniť náš život. Ako vysvetľuje Dr. Christina Maslach: “Syndróm vyhorenia je psychologický syndróm, ktorý sa objavuje ako dlhodobá reakcia na chronické medziľudské stresory v práci.”

Syndróm vyhorenia má gradujúci priebeh, vyvíja sa v štyroch štádiách. Rýchlosť prechodov medzi jednotlivými štádiami závisí od individuálnej tolerancie na záťaž.

Prvé štádium je často označované ako idealistické nadšenie, v ktorom je človek plný energie, nadšenia, má vysoké ambície a ciele. Príznačným je vysoký pracovný zápal, aj keď ide o náročnú prácu s nie celkom optimálnymi podmienkami.

V druhom štádiu emocionálne a fyzické vyčerpanie dosahuje vrchol možností. Človek si plne uvedomuje, že napriek vynaloženému úsiliu výsledky nezodpovedajú očakávaniam šéfa, organizácie. Nedocenenie vedie k frustrácii, frustrácia k zvýšenému pracovnému tempu. Ľudia začnú pracovať ešte tvrdšie, ešte dlhšie, často i cez víkendy. Výsledkom vysokého nasadenia je psychické a fyzické vyčerpanie.

Tretie štádium je označované ako dehumanizácia (zaznávanie, osočovanie) ľudí. Človek je unavený, rozčarovaný a sklamaný. Očakávania organizácie v stave vyčerpanosti sú neprimerane vysoké, ocenenie žiadne. Ľudia v tomto štádiu sa stávajú netrpezlivými a podráždenými vo vzťahu k svojmu okoliu. Niektorí sa uchyľujú k užívaniu stimulantov podporujúcich výkon, poprípade na preklenutie frustrujúcich období užívajú lieky na spanie.

Posledným štádiom je tzv. terminálne štádium. Syndróm vyhorenia sa v tomto štádiu u človeka prejavuje nasledovne: dochádza k strate akéhokoľvek pracovného zanietenia, strate životnej energie, negativizmu. Je to obdobie emocionálneho a telesného vyčerpania.
Syndróm vyhorenia alebo aj burn out syndróm ma v spoločnosti čoraz vyššie zastúpenie.

Vyhorenie je proces, ktorý trvá určité obdobie – zvyčajne pár mesiacov, až rokov. Je nesmierne dôležité uvedomovať si signály svojho tela, ono nám pravidelne dáva vedieť, kde sú naše hranice a limity.

Kľúčovým faktorom syndrómu vyhorenia je pocit absolútnej vyčerpanosti a opotrebovanosti, celková únava. Nepretržitý pocit únavy uvádzalo až 68 % Slovákov. Významné známky syndrómu vyhorenia sa týkali až 58 % účastníkov prieskumu.

(Zdroj: Výskum Inštitútu stresu a zdravotnej poisťovni Dôvera na vyše 9000 zúčastnených, 2020)

Patríte medzi nich?