To, že stres úzko súvisí so vznikom chorôb, je nám známe. Ako to však funguje?
Vieme, že stres nie je nevyhnutne negatívny. Primeraná miera stresu môže mať pozitívny vplyv na náš imunitný systém, ako aj na náš výkon.1 Hovoríme tu o krátkodobom strese, ktorý prestávame pociťovať hneď ako stresujúcu situáciu vyriešime. Problém nastáva v momente, kedy sa stres stáva dlhodobým, chronickým a ignorovaným.
Naši predkovia dokázali stres odbúrať jednoducho, fyzickou aktivitou, tancom, spevom či hudbou. Dnes sa takýmto aktivitám venujeme len veľmi málo. Zároveň žijeme vo veľmi rýchlom svete. Z každej strany prichádzajú nároky, ktoré by sme mali spĺňať, či už sa týkajú kariéry alebo osobného života. Vytvárame si ideály, ktorých sa snažíme držať a kladieme tak na seba neúnosný nátlak. S nátlakom prichádza úzkosť, strach zo zlyhania a v neposlednom rade nadmerný stres.
Negatívny, dlhodobý stres, tzv. distres, je ohrozujúci pre naše psychické, ako aj fyzické zdravie. Prečo tomu tak je? Dôvodom je chronické zotrvanie organizmu v nerovnováhe v zmysle energetického výdaju a príjmu. Dlhodobý stres pre náš organizmus predstavuje neprestajný výdaj energie. Telo je neustále pripravené ,,bojovať“ či ,,utekať“. Počas tohto procesu organizmus doslova mrhá vlastnými energetickými zásobami, čo vedie k stále väčšiemu vyčerpaniu a následnému oslabeniu organizmu. Ak dlhodobý stres neodbúrame, zotrvá v organizme a naďalej oslabuje jednotlivé jeho oblasti. Nepohoda, únava, slabosť či podráždenosť nás sprevádzajú tak často, až sa nakoniec stávajú našim každodenným spoločníkom.2
Skúste si predstaviť ako rýchlo sa odohrávajú procesy v našom tele. Frekvencia dýchania, tlkot srdca, rýchlosť vzruchov v mozgu, koordinácia končatín,... Náš organizmus pracuje ako sofistikovaná dopravná sieť, na ktorej sa nachádza obrovské množstvo ciest, prúdov, odbočiek či pripájacích pruhov. Predstavte si, že uprostred tejto dopravnej siete sa nachádza centrálna križovatka – mozog. Pri zahájení stresovej reakcie, impulzu v mozgu, sa prostredníctvom hormónov spúšťajú rôzne procesy. Organizmus predstavuje pre stres celú škálu možností, kam sa môže vydať.
Telo sa nás snaží varovať v dostatočnom predstihu! Príznaky dlhodobého stresu:
Týmito a mnohými inými signálmi sa nám telo snaží povedať, že niečo nie je v poriadku. Ak nie sme dostatočne pozorní, zvyšujeme potenciálne riziko vážnejších zdravotných problémov. Na základe vedeckých poznatkov môžeme pomerne presne zdokumentovať pravdepodobnosť dopadov dlhodobo pôsobiaceho stresu. Predstavte si rozvinutú diaľničnú sieť.
To, ako sa bude prejavovať pôsobnosť stresu z dlhodobého hľadiska na našom zdraví, závisí od množstva faktorov, akými sú dedičnosť, typ osobnosti, postoje, spôsob uvažovania o sebe a svete, sociálna opora, stratégie zvládania, strava, spánok atď. To všetko tvorí komplex a určuje, do akej miery je náš organizmus fit a schopný čeliť výzvam. Pri extrémnom nápore a dlhodobom vyčerpaní má tendenciu vypovedať v mieste, ktoré môže byť u nás predispozične najslabšie. Efekty dopadov môžu mať rôzne smerovanie.
Imunitný systém je prvou cestou z križovatky. S chronickým stresom nastáva v tele zvýšenie hladiny katecholamínu. Dochádza tak k potlačeniu superstresových T buniek a následnému oslabeniu imunitného systému. V praxi to znamená, že stres obmedzí funkciu nadobličiek, ktoré produkujú protizápalové látky, čím sa zvyšuje riziko infekcie.12 Stúpa zápalovosť v organizme a telo je náchylnejšie na rôzne vírusové ochorenia. Častejšie človek trpí nádchami, chrípkou, herpesmi a môžu vznikať rôzne intolerancie. Tým, že obranyschopnosť organizmu klesá, dochádza k zvýšenej náchylnosti organizmu k rôznym ďalších ochoreniam.
Jedným z „moderných“ závažných ochorení, spôsobených oslabením imunitného systému, je herpes zoster/ pásový opar. Ide o veľmi bolestivé infekčné ochorenie (herpes v prvej vetve trojklanného nervu), prejavujúce sa prúžkom malých vyrážok/pľuzgierikov pozdĺž niektorého nervu. Vyrážky sa objavujú najmä v oblasti rebier, v bedrovej oblasti a v oblasti trapéz.3 Veľmi náročný priebeh ochorenia nastáva v prípade defektu imunitného systému, kedy môže byť ochorenie, v kombinácií napr. so zápalom pľúc, smrteľné.
Medzi týmto ochorením a dlhodobým stresom bol preukázaný úzky súvis. V roku 1990 bolo výskumne preukázané, že stresujúce udalosti predstavujú rizikový faktor pre výskyt ochorenia pásového oparu.4 Pôvodcom tohto ochorenia, rovnako ako pri detských ovčích kiahňach, je vírus varicella zoster. Všetci, ktorí prekonali ovčie kiahne, vírus v sebe majú a funkčný imunitný systém ho má pod kontrolu.
Súvislosť medzi chronickým stresom a vznikom kardiovaskulárnych ochorení je potvrdený mnohými výskumnými štúdiami. Z výsledkov štúdie z roku 2012 vyplýva, že dlhodobý stres v pracovnom a osobnom živote súvisí až s 40-50% nárastom výskytu koronárnych srdcových chorôb. U pacientov s už diagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením bolo identifikované zhoršenie prognózy práve v prípade zvýšeného dlhodobého stresu, sociálnej izolácie a stresu, súvisiacieho s prácou. Intervencia na zvládanie stresu sa javila ako účinná stratégia zlepšenia kvality života u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením v pokročilom štádiu choroby.5
Vplyvom zlej životosprávy, nedostatku pohybu, nezdravej stravy, zlej kvality a kvantity spánku vznikajú mnohé kardiovaskulárne ochorenia. Príkladom je artériová hypertenzia - zvýšený krvný tlak. Táto diagnóza je jedným z najčastejšie diagnostikovaných ochorení na Slovensku, postihujúcich ľudí vo veku 45 do 65 rokov. 6
Profesor Róbert Hatala, prednosta Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave uvádza, že medzi časté a závažné kardiovaskulárne ochorenia patria pretrvávajúce poruchy srdcového rytmu - arytmie. Arytmie sa prejavujú pocitom búšenia srdca, pocitom nepravidelnosti, závratmi, celkovou stratou výkonnosti až krátkodobou stratou vedomia. V najhoršom prípade môže nastať náhla smrť. Arytmie sú poruchami srdcového rytmu, pričom je činnosť srdca pomalá a vynechávajúca (bradykardia) alebo príliš rýchla a spôsobujúca ťažkosti (tachykardia).7
Časti mozgu amygdala, hipokampus (zodpovedné za priebeh emocionálnych reakcií) a prefrontálna kôra (zodpovedná za exekutívne funkcie a schopnosť sebaregulácie) sú časťami mozgu, ktoré riadia stres prostredníctvom hormónov. U niekoho môže navodiť stres už nákup v supermarkete, zatiaľ čo u iného človeka nespôsobí stres ani výstup pred davom ľudí. Rozdiel spočíva vo vyhodnocovaní skutočného alebo vnímaného nebezpečenstva, ktoré si každý organizmus vysvetlí úplne inak.8
Jedným z ďalších „moderných“ ochorení v tejto oblasti je tetánia. Táto diagnóza, zatiaľ pomerne neprebádaná, je rozšírená najmä u žien medzi 20tym až 30tym rokom života. Ochorenie spôsobuje nedostatok horčíka (magnézia) v nervovej sústave, čo má vplyv na nervovú excitabilitu. Pre nervovú sústavu je príznakom nervová a neuromuskulárna hyperexcitabilita.9 V praxi to znamená časté svalové kŕče, tras a tŕpnutie končatín, veľkú zmyslovú senzitivitu (najmä hmat, zrak, sluch), hyperventiláciu (veľmi zrýchlené, plytké dýchanie), migrénové záchvaty, u žien problematický PMS (predmenštruačný syndróm). Toto ochorenie je sprevádzané úzkosťami až depresiou. Liečba tohto ochorenia vyžaduje prísnu disciplínu, zmenu životosprávy, zmenu vo vnímaní života, no najmä zmenu v prístupe k sebe samému.
Reumatické ochorenia partia k bolestivým, chronickým ochoreniam, ktoré bohužiaľ často vyústia až k predčasnej invalidizácií. Etiológia, teda pôvod týchto ochorení, doposiaľ nie je úplne známy. Už v roku 1909 bol publikovaný článok, ktorý naznačuje súvislosť medzi osobnosťou jedinca a prežívanou úzkosťou či strachom, s ktorými sa pacienti s reumatickými ochoreniami stretávali v každodennom živote.10 Životný štýl a stres sú aj dnes najviac skloňovanými príčinami spôsobujúcimi reumatické ochorenia.
Najrozšírenejším reumatickým ochorením je reumatoidná artritída. Toto ochorenie je spôsobené zápalom, ktorý opakovane postihuje kĺby celého tela. Ako uvádza profesor Jozef Rovenský z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch, medzi najčastejšie subjektívne príznaky patrí bolesť kĺbov, ranná stuhnutosť, únava a celkový pocit slabosti. Základným klinickým prejavom ochorenia je kĺbový opuch. Zápalovosť v organizme narastá s klesajúcou imunitou, preto je veľmi dôležité udržať organizmus v pokoji, so zachovaním duševnej rovnováhy. 11
Často sa stretávame s frázou ,,stres mi nedá dýchať“. Akokoľvek metaforicky túto frázu chápeme, je preukázané, že stres nám skutočne môže spôsobiť problém nadýchnuť sa. Stresová reakcia je často sprevádzaná dýchavičnosťou. Dýchavičnosť je spôsobená nedostatkom okysličenia mozgu. Proces nastáva v dôsledku koncentrácie veľkého množstva okysličenej krvi v svaloch, ktoré pripravujú telo na útok či útek.
Počas stresovej reakcie dochádza k uvoľňovaniu histamínu, čo predstavuje problém najmä pre astmatikov.13
Bronchiálna astma je chronické, zápalové, dobre liečiteľné, no nevyliečiteľné ochorenie pľúc, ktoré predstavuje predispozíciu sliznice reagovať zápalom. Uvoľnený histamín môže vyvolať silné zúženie priedušiek, ktoré vedie k obmedzeniu prúdenia vzduchu (astmatický záchvat). Vyššia frekvencia astmatických záchvatov často znamená komplikáciu, ktorá môže vyústiť až k zápalu pľúc. 14
Problémy s tráviacim traktom sú v podstate veľmi spoľahlivým a rýchlym indikátorom toho, čo sa deje v našom tele. Zápcha, hnačky, zvracanie, syndróm dráždivého čreva, toto všetko môže znamenať, že telo sa nachádza dlhodobo v stresovom stave. Bolo preukázané, že najčastejšou príčinou problémov s tráviacim traktom je práve dlhodobo prežívaný chronický stres.15
Ulcerózna kolitída či Chornova choroba (chronické, črevné, imunitne mediované zápaly tráviaceho traktu s obdobiami remisie- pokojové obdobie a relapsov – obdobia zhoršenia ochorenia) sú ochorenia, ktoré sa v súvislosti s chronickým stresom objavujú pomerne často.16
Stres mení koncentráciu kyselín v žalúdku. Táto zmena môže spôsobiť lézie/eróziu sliznice (vo veľkosti cca 5mm) v žalúdku a v dvanástniku. Hovoríme o veľmi bolestivom ochorení – peptických vredoch, ktoré sú jedným z najčastejších ochorení tráviaceho traktu, súvisiaceho s chronickým stresom. Toto ochorenie je liečiteľné len farmakologicky, v krajnom prípade chirurgicky. Neoddeliteľnou súčasťou liečby problémov s tráviacim traktom je dodržiavanie režimových a diétnych opatrení. Tieto opatrenia zároveň predstavujú veľmi účinnú prevenciu voči ochoreniam tráviaceho traktu.19
Narušenie duševnej rovnováhy prichádza, ak je organzimus vystavený škodlivému dlhodobému stresu. Je preukázané, že riziko duševných ochorení priamo úmerne stúpa spolu s hladinou stresu v organizme.17 Ako už bolo v našich článkoch spomenuté, dlhodobý stres vedie k čoraz väčšiemu vyčerpávaniu energetických zásob organizmu. Pokles funkčnosti imunitného systému znamená stále častejšie ochorenia, akými sú chrípky, nádchy, zhoršenie alergií a pod. Nevládzeme sa brániť, problémy okolo nás sa zdajú stále väčšie, sme vyčerpanejší, cítime slabosť a úzkosť, ktoré môžu prerásť až do depresie.18 Veľmi dôležitú rolu tu zohráva správne rozloženie síl. Je potrebné, aby sme prikladali rovnakú váhu osobnému, voľnému času a času vyhradenému pre relax, ako nášmu pracovnému času. Zachovanie duševnej rovnováhy teda závisí najmä od správnej vyváženosti všetkých aktivít, z ktorých sa skladá náš deň.
Poslať stres smerom von je tá najideálnejšia možnosť. Je však potrebné, aby sme stres touto cestou poslali my. Skôr ako dlhodobý stres zaútočí na niektorú z oblastí nášho organizmu, máme možnosť ,,prevziať riadenie“ a vlastným úsilím stres dostať von z tela.
Proces odbúravania stresu je veľmi komplexný, systematický a dlhodobý proces. Dôležité je uvedomiť si, že stres neodbúrame zo dňa na deň. Je potrebné posúvať ho von z tela malými krôčikmi každý deň. Cvičenie, zdravá strava, pobyt vonku a v neposlednom rade pravidelný spánkový režim, relax a regenerácia. To všetko sú piliere, na ktorých stojí tento proces.
Mnohí z nás tieto aktivity považujú za niečo, na čo nemajú čas a doprajú si ich len veľmi výnimočne či ,,za odmenu.“ Aj tí najúspešnejší športovci či najvyťaženejší manažéri však vedia, že tento proces predstavuje uzavretý kruh. Bez toho, aby sme dopriali svojmu telu priestor na regeneráciu, nie je možné podať ďalší výkon. Vyváženosť spomenutých aktivít v kombinácií s prácou a zvládaním domácnosti, by pre nás nemala predstavovať len jednu z možností, ale každodennú rutinu. Skúsme do svojich dní vniesť rovnováhu a prispôsobme režim dňa svojmu fyzickému a psychickému zdraviu.
ZDROJE:
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA
