Jednostranné tvrdenie o negatívnom vplyve stresu na človeka je nepravdivé. Vystavovanie sa určitým typom stresu je dokonca pre život nevyhnutným aspektom, potrebným hlavne v období dospievania a dozrievania organizmu.
Stresová reakcia je neoddeliteľnou súčasťou života, v miernych dávkach stimuluje, v ohrození zachraňuje. Ak prostredníctvom svojich adaptívnych schopností dokážeme zvládnuť vonkajšie nároky a vyťažiť zo vzniknutej situácie čo najviac, stres je v tomto prípade vítaný a užitočný. V prípade, ak vonkajšie nároky nie sme schopní zvládnuť, stávajú sa pre nás vysilujúce (9). Stres z tohto pohľadu nemusí znamenať nutne niečo zlé. Závisí na tom, ako ho vnímame a ako s ním pracujeme.
Človek, ako každý iný živý organizmus, k svojmu životu potrebuje to veľké množstvo podnetov, ktorým je neustále vystavovaný a ktoré spracováva. Reaktivita organizmu na tieto podnety sa za bežných okolností nachádza niekde v pomyselnom strede. Pri prežívaní podnetov rôznej intenzity sa pohybuje od hodnôt vysokej reaktivity do útlmu. Dostatočné množstvo pôsobiacich podnetov vedie k vyššiemu nabudeniu, vzrušeniu a aktivite. Slabá stimulácia naopak k nude, v patologickej forme až k deprivácii. Príkladom takejto výraznej stresovej reakcie môže byť napríklad odchod do dôchodku.
Všeobecne prijímaný názor je, že optimálna hladina stresu pôsobí ako kreatívna a motivačná sila, ktorá vedie človeka k zvýšeniu produktivity. Takto pôsobiaci stres je označovaný ako eustres. Je spájaný s pozitívnymi, príjemnými pocitmi, pomáha nachádzať rovnováhu a stabilitu. Pri pôsobení eustresu sa vyplavujú tzv. hormóny šťastia enkefalíny a endorfíny.
Ďalším typom stresu je akútny stres. Akútny stres je veľmi krátkodobý typ stresu, ktorý môže byť buď pozitívny, alebo viac znepokojujúci. S týmto typom stresu sa najčastejšie stretávame v každodennom živote. Vyplýva z rýchlych prekvapení, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu. Akútny stres spúšťa tiež stresovú reakciu tela, pričom spúšťače môžu byť rôzne (napr. slovná hádka). Akútny stres si sám o sebe nevyžaduje veľkú daň na zdraví, ak nájdeme spôsoby, ako sa rýchlo uvoľniť. Len čo sa stresor podarí zvládnuť, musíme vrátiť svoje telo do homeostázy alebo do stavu pred stresom, aby sme boli zdraví a šťastní. (3)
Opozitom eustresu je distres. Jedná sa o chronický traumatický stres, ktorý je potenciálne deštruktívny. Poškodzuje psychické a telesné zdravie, môže ohroziť samotný život. Spája sa s negatívnymi, nepríjemnými pocitmi a rušivými telesnými stavmi. Mravec (10) dodáva „intenzitu a dĺžku aktivít spojených so vznikom eustresu jedinec môže z väčšej časti kontrolovať. Naopak, jednou zo základných charakteristík distresu je to, že ide o situácie, ktorých intenzitu a dĺžku pôsobenia nemôže jedinec aktívne kontrolovať.“
V prípade že množstvo pôsobiacich stresorov prevyšuje možnosti organizmu z pohľadu času alebo intenzity, môže to mať negatívny vplyv na naše zdravie. V tejto situácii prežívame chronický stres. Chronický stres môže spôsobiť rôzne symptómy a ovplyvniť celkový well-being jednotlivca (11). Ovplyvňuje fungovanie endokrinného, kardiovaskulárneho, tráviaceho aj imunitného systému.
V jednoduchosti povedané, eustres zvyšuje výkonnosť, distres má na výkonnosť zhubný, deštruktívny vplyv.
Vždy záleží na tom, ako človek vyhodnocuje danú situáciu a ako sa rozhodne na ňu reagovať. Uvedieme niekoľko príkladov: Mám rád individuálne rozhovory s ľuďmi, ale nemám rád verejné vystupovanie. Pokiaľ vediem rozhovor vo dvojici s priateľmi, som nabudený, povznesený, pôsobí na mňa eustres. Inú situáciu zažívam, keď musím vystupovať pred veľkými skupinami ľudí. Mám pocit, že to nezvládnem, cítim sa nepríjemne, zažívam negatívne pocity (distres). Ďalším dobrým príkladom môže byť tipovanie. Pokiaľ vsadím malý (neohrozujúci) obnos financií na niekoho, prežívam radosť, vzrušenie z hry (eustres). Inú situáciu prežíva človek, ktorý vsadí na rovnaký zápas celoživotné úspory (distres). Podobná alebo úplne rovnaká situácia predstavuje pre dvoch ľudí rôzne intenzívny význam. Spôsob reakcie na stres a jej vyhodnotenie závisí od individuálnej stresovej tolerancie, ktorá sa dá efektívne rozvíjať.
Najzávažnejším dôsledkom dlhodobo pôsobiaceho stresu (distresu) je zhoršenie duševného a fyzického zdravia. Pri prežívaní chronického stresu je nadmerne aktívny autonómny nervový systém (prelink). To môže viesť k rôznym poruchám v správaní, radikálnemu zníženiu subjektívne prežívanej životnej pohody, strate záujmov až potenciálnej strate zamestnania.
Takýto druh stresu si vyberá aj emocionálnu daň. Aj krátkodobý stres môže vyvolať pocity miernej úzkosti alebo frustrácie, no dlhodobý stres môže tiež viesť až k vyhoreniu, úzkostným poruchám a depresii.(5)
Ochorenia spojené so stresom sú veľmi časté. Sú sprevádzané rôznymi fyzickými príznakmi, ako napr. svalové kŕče, bolesti hlavy a rôzne iné bolesti - pravdepodobne z dlhodobého nevedomého napínania svalov. Telo počas stresovej reakcie produkuje vysoké dávky adrenalínu a kortizolu, čo ovplyvňuje krvný tlak, srdcový rytmus, trávenie aj hladinu glukózy. V dôsledku toho sa môžu vyskytnúť problémy so žalúdkom a črevami.
Všetky tieto príznaky zväčša vedú k návšteve lekára, ktorý môže vylúčiť akýkoľvek chorobný proces, ktorý by ich mohol spôsobiť. Bez diagnózy môžete tak dostať iba liečbu zameranú na zmiernenie príznakov alebo vôbec žiadnu liečbu. Príznaky sa u vás môžu naďalej prejavovať alebo sa zmierniť len čiastočne. Ide tak o medicínsky nevysvetliteľné príznaky (MUS).
Medicínsky nevysvetliteľné príznaky (MUS) sú definované ako subjektívne príznaky pacienta, pre ktoré ošetrujúci lekár, ďalší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a vedci z oblasti výskumu nezistili žiadnu lekársku príčinu. Tento termín neznamená, že fyzická príčina neexistuje, ale skôr to, že príčiny daných príznakov sú neisté, neznáme alebo sporné, to znamená, že neexistuje vedecký konsenzus. (4)
V skutočnosti sa odhaduje, že viac ako 90 percent návštev lekára je spôsobených zdravotnými problémami, ovplyvnenými aspoň čiastočne stresom, čo v praxi znamená, že psychosomatické choroby sú bežnejšie, ako si ľudia uvedomujú. (6)
Títo pacienti predstavujú veľkú a problémovú skupinu. Mnoho už vyššie spomínaných príznakov u pacientov koexistuje a vzájomne sa prekrýva. Najčastejšie sa uvádza únava, bolesť, nespavosť, parestézie (mravčenie, pálenie alebo necitlivosť kože), bolesti hlavy, depresia a úzkosť, príznaky sicca (sucho v ústach a v očiach), gastrointestinálne problémy, urgentná inkontinencia a Raynaudove javy (veľmi studené a biele ruky/nohy).
Medicínsky nevysvetliteľné príznaky sú rozptýlené, nešpecifické a nejednoznačné a sú veľmi rozšírené u zdravých nepacientskych populácií. Videné podobnosti viedli niektorých k domnienke, že somatické syndrómy majú spoločnú patofyziológiu. Nevieme však, či existuje jeden syndróm alebo jednotlivé syndrómy, alebo či majú spoločné etiologické faktory. Hranice medzi týmito stavmi a ich vzťahom k tradičnejším a akceptovanejším diagnózam stále nie sú jasné. (4)
Ďalším typom stresu, ktorému je naše telo denne vystavované, je stres oxidačný.
Oxidácia je normálny a nevyhnutný proces, ktorý prebieha v ľudskom tele. Proces oxidácie nastáva, keď naše telá metabolizujú (alebo spracúvajú) kyslík, ktorý dýchame a naše bunky z neho vyrábajú energiu. Tento proces tiež produkuje voľné radikály - molekuly, ktoré interagujú s molekulami v našich bunkách a vedú k poškodeniu (alebo stresu) blízkych buniek, mitochondrií a DNA. (2)
Oxidácia nastáva za mnohých okolností, vrátane týchto:
V skutočnosti v našom tele v ktoromkoľvek okamihu prebiehajú milióny procesov, ktoré môžu viesť k oxidácii. Zvyšuje sa tiež vtedy, keď sme fyzicky a / alebo emočne stresovaní.
Oxidačný stres nastáva, keď nastane nerovnováha medzi aktivitou voľných radikálov a antioxidačnou aktivitou. Ak je prítomných viac voľných radikálov, ako sú antioxidanty schopné udržať v rovnováhe, môžu voľné radikály začať poškodzovať tukové tkanivo, DNA a bielkoviny vo vašom tele. Bielkoviny, lipidy a DNA tvoria veľkú časť vášho tela, takže poškodenie môže časom viesť k obrovskému množstvu chorôb (1):
Máte problém so stresom a zdravím? Môžete zažiť väčšie i menšie choroby v dôsledku zvýšeného stresu, čiastočne vďaka účinkom kortizolu, ktorý je známy ako stresový hormón. Zvyšuje sa dokonca aj vaše riziko prechladnutia.
Stres nie je jednoznačnou lekárskou diagnózou a neexistuje pre ňu jediná konkrétna liečba. Liečba stresu sa zameriava na zmenu životného štýlu, rozvoj schopností zvládania stresu, implementáciu relaxačných techník a liečbu symptómov alebo stavov, ktoré mohli byť spôsobené chronickým stresom. K dispozícii sú desiatky taktík zmierňujúcich stres. Dôležité je zistiť, aké pre vás fungujú najlepšie.
Aby ste zostali zdraví, naučte sa dobre zvládať stres a eliminujte zo svojho života nadmerný stres. Musíte si vytvoriť zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa menej stresu a viac pohody. ?
Zdroje:
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA
