Ak nemôžete ísť von, ostaňte vo vnútri… tak radia motivačné citáty, ktoré sa odrážajú od teórie všímavosti. Či už ide o psychoterapeutické techniky či biznis-prostredie, mindfulness (všímavosť) získava aj v našich končinách množstvo priaznivcov. Ak nám novovzniknutá situácia sociálnej izolácie v súvislosti so šírením vírusu COVID-19 môže do života niečo pozitívne priniesť, môže to byť práve „všímavý postoj“.

Čo je všímavosť?

Všímavosť (naďalej často označovaná v slovenčine aj anglickým výrazom mindfulness) znamená venovať pozornosť momentálnej situácii – vnímať bez hodnotenia dianie okolo mňa a vo mne. Možno vám to pripomenie svet dieťaťa, ktoré zbadá aj to, čo my dospelí nevidíme - častokrát pre to, že sme mysľou na zajtrajšej porade či pri spomienke na udalosť spred niekoľkých mesiacov. Pôvodný koncept všímavosti bol „vytvorený“ pre ľudí s nadmierou stresu a pre tých, ktorí trpeli ochoreniami spôsobenými stresom. Kľúčovou postavou pri jeho vzniku bol Dr. Jon Kabat-Zinn, ktorý mimochodom práve spúšťa online prednášky a diskusie s cieľom ľahšie zvládať novovzniknutú situáciu v súvislosti s vírusom COVID-19.

Na cestu k všímavému postoju, a jeho prínosu v dobe sociálnej izolácie, sme sa opýtali aj lektorky mindfulness Tatiany Lorencovej. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Karlovej a pôsobila v oblasti neuropsychológie a neurorehabilitácie. Vo svojom doktorandskom štúdiu aplikuje i poznatky o všímavosti, ktoré využíva napríklad pri práci s klientmi s náročnou diagnózou skleróza multiplex. Tvrdí, že práve v týchto dňoch dostávame veľkú príležitosť fungovať všímavo, spomaliť a vnímať okamih. Psychologička a mladá mamička si myslí, že výzva novovzniknutej situácie tkvie pre každého v niečom inom.

„Korona priniesla do života zmeny, na ktoré sa musíme adaptovať. A každá zmena so sebou prináša aj stres. Nuž a to, či nás to celé oslabí alebo posilní, je do veľkej miery našou voľbou."

Terapeutka dodáva, že cesta k rastu zahŕňa aj to, že spoznáme vlastné tiene.

Ako sa dosahuje všímavosť?

Ako ale začať so všímavosťou…? Mnoho ľudí sa nechá odradiť predstavou hodinových meditácií v sede. Spôsobov je však mnoho a v dnešnej dobe existuje široké spektrum návodov, ktoré môžu sprostredkovať všímavejší postoj k sebe, druhým i životu. Cez „sken tela“, dychové cvičenia, jógu, meditáciu počas chôdze až po jednoduché pozorovanie chutí jedného hrozienka. Aké je zrazu zaznamenať jeho vôňu, štruktúru, sladkú príchuť…? Takáto skúsenosť človeku pripomenie moment, akoby sa „spomalil či zastavil čas“. Byť tu a teraz je základom mindfulness a možno je to jednoduchšie ako sa zdá.

Ak máte chuť preniknúť do hlbín všímavosti (i vlastného ja), môžete sa dozvedieť viac TU.

Obdobie neistoty, strachu i očakávania určite ešte niekoľko týždňov potrvá, a je na nás, aby sme len „nezabíjali čas“. Ako teda „psychohygienicky“ možno tráviť nastávajúce dni? 

Tatiana inšpiruje ostatných vlastným príkladom – je fajn začať každý deň ľahkým cvičením a „pozdraviť tak svoje telo“. Cez deň je vhodné  dopriať si aspoň polhodinku na čerstvom vzduchu (optimálne pohybom, pričom stačí aj chôdza). Netreba však zachádzať ďaleko – ak máte balkón, aj tu si môžete dopriať jemný strečing či dychové cvičenie.

Je dôležité poznať, ktoré aktivity, podnety či situácie nám energiu odoberajú a ktoré nám silu naopak dopĺňajú. Ak cítite, že sledovanie správ vám kazí náladu, ale aj tak chcete byť informovaní, stanovte si jasný limit (napr.20 minút za deň), kedy si pozriete aktuality v televízii či na internete. Naopak, ak viete, že vám pomáha hudba, čítanie či varenie, postarajte sa o ich priestor v každom dni (optimálne so sviežou a plnou pozornosťou). 

Cesta „do vnútra“ môže byť dlhšia a zložitejšia než cesta okolo sveta. Dá sa však na ňu vydať bez toho, aby sme opustili brány našich domov... a to je v „čase korony“ viac než vítané. 

Rozhovor si pre redakciu IS pripravila Kristína Baluchová.