Ste v strese, myšlienky vám prúdia hlavou, tep je rýchly, cítite úzkosť v žalúdku a neviete, čo máte robiť. V tom si uvedomíte, že kolegovia vôkol vás pokojne pracujú, počujete ťukanie do klávesnice, rozhovor v diaľke, slnko svieti alebo dážď klope na okno a práve teraz vám nič nehrozí, nič sa v skutočnosti nedeje, ste v bezpečí a celá táto dráma prebieha len vo vašich myšlienkach. Tento moment uvedomenia a presunu pozornosti do reality prítomného okamihu je moment mindfulness.
Mindfulness je anglický preklad slova „sati“ pochádzajúceho zo staroindického jazyka „Pali“. V slovenčine by sme ho opisne preložili ako „dávať pozor“. Slovo „sati“ by ste povedali napríklad dieťaťu, ktoré by na pohrebe začalo plakať a vymýšľať, že chce cukrík. Význam by bol v zmysle „uvedom sa, kde si, čo sa deje, dávaj pozor…“ V slovenčine nemáme doslovný preklad, no slová a slovné spojenia ako bdelosť (stav úplnej pozornosti), všímavosť a uvedomovanie si, poukazujú na mindfulness skúsenosť.
Mindfulness určite zažívate aj vy v rôznej miere. Napríklad, keď idete do kuchyne niečo vziať, precitnete v inej miestnosti a uvedomíte si, že vašu pozornosť uniesli myšlienky a vec z kuchyne ste nezobrali. To uvedomenie si, precitnutie zo sveta myšlienok do reality prítomného okamihu, to je moment bdelosti, mindfulness.
Profesor John Kabat-Zinn mindfulness definuje ako
„Dávať pozor špeciálnym spôsobom – cielene, na to, čo sa deje v prítomnom okamihu a bez hodnotenia.“
Mindfulness nie je teda nič nové ani nič, čo by ste nevedeli. Všetci máme schopnosť uvedomiť sa, pozorovať bez hodnotenia, zamerať sa na prítomnosť a prijímať veci také, aké sú. Ako deti máme túto schopnosť vyššiu, no postupne sa jej nevedome vzdávame a utiekame sa do sveta svojich myšlienok, hodnotení a žijeme mnoho krát viac v hlave ako v realite. So všetkými dôsledkami.
V roku 1979 profesor John Kabat-Zinn na University of Massachusetts Medical Center vytvoril koncept Mindfulness-Based Stress Redution (MBSR). Ide o spôsob liečenia stresu s použitím mindfulness cvičení a jógy. Neskôr po výrazných merateľných úspechoch MBSR vytvorili na University of Oxford koncept kognitívnej terapie založenej na mindfulness (MBCT) s cieľom pomôcť pacientom trpiacim na rekurentnú depresívnu poruchu a chronické pocity nešťastia. V súčasnosti rok čo rok rastie počet odborných publikácií pojednávajúcich o účinkoch a výhodách pestovania mindfulness a jeho aplikácie na rôzne životné okolnosti.
Pozrime sa spolu, ako vy môžete zvýšiť kvalitu svojho života vďaka mindfulness už dnes.
Pestovanie mindfulness je spájané s mnohými klinicky potvrdenými výhodami a určite by malo byť súčasťou dennej rutiny ľudí snažiacich sa o zdravý životný štýl. Tu je niekoľko spôsobov, akým mindfulness pomáha proti stresu:
Okrem zvýšenia kapacity znášať stres a redukcie miery pociťovaného stresu a depresívnych pocitov pomáha pestovanie mindfulness aj v nasledovných oblastiach:
Je fascinujúce o mindfulness čítať články, knihy alebo TEDx prednášky. Ak však chcete v živote zbierať výhody bdelosti a nie len o nej rozmýšľať, potrebujete začať praktizovať. K dispozícii sú 2 základné spôsoby – formálny a neformálny.
Neformálny tréning spočíva v snahe vnášať vedomú pozornosť k aktivitám, ktoré bežne robíme automaticky, nevedome. Napríklad chôdza, umývanie si zubov alebo upratovanie. Ako to funguje?
Pri chôdzi sa napríklad snažíme pozorovať fyzické vnemy, ktoré cítime. Ako sa chodidlá striedavo dotýkajú zeme, vnemy na koži, vo svaloch, dýchanie, tiaž oblečenia na pokožke. Neskôr môžete rozšíriť pole pozornosti z tela do okolia a všímať si, čo sa deje vôkol vás – okoloidúcich ľudí, zvuky, vône, prírodu, budovy.
Princípom je, že pomerne zakrátko po vašom rozhodnutí bdieť počas prechádzky sa o slovo nenápadne prihlási vaša myseľ. Keď si všimnete, že ste nejaký čas boli nevedomí a rozmýšľali ste nad niečím, bez toho, aby ste sa odsúdili alebo hnevali na seba, presmerujte jemne pozornosť opäť na svoje telo alebo okolie.
Podobný princíp je možné aplikovať pri akejkoľvek aktivite. Odporúčame vnášať bdelú pozornosť okrem už spomenutých napríklad do týchto aktivít:
• varenie
• čakanie v rade alebo u lekára
• cestovanie v MHD
• komunikácia s druhými ľuďmi
• sprchovanie sa
• welness – vírivka, relaxačný bazén
• sauna
• fyzické cvičenie
• strečing
• počúvanie hudby
Princíp je ten istý ako pri bdelej chôdzi. Zamerajte sa na to, čo sa reálne deje v prítomnom okamihu s postojom prijatia. Keď si uvedomíte, že ste mysľou boli neprítomní, zagratulujte si, že ste si to všimli a opäť presmerujte pozornosť na fyzické vnemy, ktoré zažívate práve teraz.
Ak máte túžbu dozvedieť sa o mindfulness viac a naplno žiť bdelosť a jej výhody v každodennom živote, budete potrebovať trénovať aj formou meditácie. Tu je niekoľko spôsobov, ako začať:
Zdroje: mindful.org, R. Siegel: Science of Mindfulness, M. Williams: Mindfulness
Pre redakciu Inštitút stresu článok spracoval Andrej Kamenský
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA