Asertívni ľudia zažívajú viac pozitívnych emócií a menej stresu. Konštruktívne vyjadrujú svoj názor a pocity, čím sa dostávajú bližšie k svojim cieľom. Takejto komunikácii sa dá naučiť.
Poznáte ľudí, ktorí dokážu suverénne vyjadriť svoj postoj? A robia to bez toho, aby boli nevľúdni alebo vulgárni? Títo ľudia pôsobia sebavedomo a napokon zvyčajne dospejú k produktívnejšej spolupráci a lepším výsledkom. Za ich úspechom je asertivita. Pod asertivitou chápeme sebaistý spôsob komunikácie a sebapresadenia. Niektorí ľudia to majú “v krvi”, no vedzte, že asertivita sa dá naučiť.
Človek, ktorý sa správa asertívne, je schopný sa za seba postaviť. Vyjadruje jasne svoj názor, svoje priania a aj to, čo si neželá. Vhodne a úprimne prezentuje svoje potreby a pocity. Robí tak nielen slovami, no aj sebavedomým postojom, výrazom tváre a jasným hlasom. Je sám sebou a stojí si za svojím názorom bez strachu z toho, čo si o ňom kto pomyslí. Nebojí sa prípadnej kritiky a nemá pocit, že musí okoliu neustále čosi dokazovať a všetko mu prispôsobovať. Týmto sa tiež posilňuje jeho sebavedomie. Takýto človek sa nenechá využívať.
Asertivitu si však netreba mýliť s arogantnosťou a bezohľadnosťou. Asertívny človek stále berie do úvahy potreby iných ľudí a snaží sa efektívnou komunikáciou dosiahnuť čo najvýhodnejšie riešenie pre obe strany a podporiť spoluprácu. V ideálnom prípade ešte povzbudí iných k otvorenosti vo svojich požiadavkách.
Vedci zistili, že väčšia miera asertívnosti prispieva k redukcii stresu. Keď postavíme asertívneho človeka pred problémovú situáciu, zrejme ju nebude pokladať za takú veľkú hrozbu ako jeho menej asertívni kolegovia. Okrem toho zvyknú asertívni ľudia prežívať menej negatívnych emócií.
Keď začnete trénovať asertívne správanie so svojím okolím, môžete si navyše všimnúť:
Samozrejme, byť asertívnym nie je vždy ľahké, najmä pokiaľ ide o emocionálne nabitú situáciu, ktorá u vás vyvoláva nervozitu a úzkosť. Vtedy je to najťažšie, no o to podstatnejšie. Môže ísť o žiadosť o vyšší plat, ktorú prezentujeme svojmu šéfovi, konverzáciu s partnerom, ktorá zrejme povedie ku konfliktu, či niečo také banálne ako oznámenie susede, že už naozaj nemáte čas strážiť jej deti každý druhý večer. Každý máme svoj vlastný spôsob, akým na podobné situácie reagujeme.
Je možné, že sa situácii vyhýbate alebo v konečnom dôsledku pritakávate aj na to, s čím nesúhlasíte. Skončíte tak s ďalšími troma povinnosťami navyše, lebo ste ich jednoducho nedokázali odmietnuť. Toto môžeme nazvať pasívne správanie. Takíto ľudia majú tendenciu k sebapodceňovaniu, pesimizmu, správajú sa podradene, chúlia sa, rozprávajú ticho, často sa ospravedlňujú a rozhodnutia nechávajú na iných. Vychádzajú z premisy:
“Ja nie som ok, ty si ok.”
Obranou v takýchto situáciách môže byť aj útok, kedy na druhého navrieskate aj to, čo nemyslíte celkom vážne. Urobíte tak len preto, aby ste získali prevahu. Vtedy hovoríme o agresívnom správaní. Agresívnu reakciu spoznáme podľa tendencie k obviňovaniu, hostilite, nespolupráci a neflexibilite. Prevláda dominantné a egocentrické správanie, hlas býva zvýšený, často sa vyskytuje kritizovanie, rozkazovanie, urážky, ostré gestá a zamračenosť. Takýto ľudia vychádzajú z premisy:
“Ja som ok, ty nie si ok.”
Existuje ešte aj ich kombinácia, teda pasívne-agresívne správanie, ktorým sa rozumie nepriame manipulatívne konanie. Takéto reakcie bývajú neúprimné a vyhýbavé. Napríklad odsúhlasenie nejakého projektu a potom následná snaha o jeho sabotáž, zámerá nespolupráca a pod. Ani jedno z nich vám však v týchto situáciách neprinesie požadovaný výsledok a len prihorší vášmu pocitu.
Najefektívnejšou voľbou pritom býva asertívne správanie, pri ktorom jasne vyjadríte svoj názor a s väčšou pravdepodobnosťou dospejete k rozumnému kompromisu. Asertívny človek je sebavedomý, flexibilný, optimistický a podporujúci, je zameraný na konštruktívne riešenie problémov a spoluprácu, je schopný počúvať a tiež prijať komplimenty a kritiku, tak ich aj poskytnúť. Je schopný povedať NIE. Jeho hlas je pokojný a stabilný, udržiava očný kontakt, primerane sa usmieva a jeho gestá bývajú otvorené. Svoje potreby dáva najavo osobnými vyjadreniami v 1. osobe, no zároveň sa pýta na názor iných. Je schopný podávať návrhy a ďakovať. Vychádza z presvedčenia:
“Ja som ok, ty si ok.”
Rozdiel medzi asertívnym a pasívnym/agresívnym správaním je ten, že zatiaľ čo pasívna alebo agresívna reakcia je nám prirodzenejšia, tú asertívnu sa musíme naučiť. Pozitívne na tom je, že netreba zúfať, aj keď máte pocit, že efektívne vyjadrovanie vašich potrieb a názorov vám akosi nejde. Chce to trochu praxe, no do nácviku asertívnej komunikácie sa určite oplatí investovať.
Na začiatku vám pomôže určiť si svoje silné stránky a schopnosti a nájsť v okolí niekoho, kto vás bude v asertívnom správaní podporovať. Jednoduchšie je začať postupne, teda s malými výzvami. Skúste najprv asertívne zvládnuť situácie, ktoré vám nespôsobujú až taký stres a nasledovne sa posunúť na tie problémovejšie. Tiež sa odporúča si konverzácie najprv precvičiť, skúsiť si “nanečisto” niekoľko typických konfrontácií s niekým z vášho okolia, aby ste sa lepšie zžili so spôsobom asertívneho vyjadrovania.
Ak potrebujete pomocnú ruku pri zvládaní stresu a záťaže, kontaktujte nás.
Dávajte si pozor na 3 základné oblasti:
Majte pritom stále na pamäti svoj CIEĽ.
Pokiaľ je situácia, v ktorej sa nachádzate príliš stresujúca, skúste napríklad jednoduché dychové cvičenia alebo vizualizáciu pre rýchle upokojenie. To vám umožní pokračovať v konverzácii tak, ako si prajete. Inšpiráciu, ako sa vysporiadavať so stresom, nájdete v našich predchádzajúcich článkoch, napríklad:
Tipy a techniky na rýchle uvoľnenie
3 tipy, ako čítaním redukovať stres
Zdroje: tandfonline.com, journals.sagepub.org, psychnet.apa.org., Bishop, S., Develop your Assertivenes, How to be Assertive in Any Situation
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA
