Všimli ste si, aké slová vám víria hlavou, keď ste v strese? Možno sú to niektoré z týchto: nemôžem, neviem, nedokážem alebo príkazy, musím, mal by som. Sme na seba príliš prísni a nároční. Čo keby sme namiesto spochybňovania prejavili o seba skutočný záujem a skúmali to, čo by nám pomohlo?

Príklad z praxe

Na stretnutie prichádza klient kvôli problémom v práci. Hovorí, že nedokáže dodržiavať termíny, úlohy sa mu kopia, hromada neprečítaných mailov rastie. Nevie, čo skôr riešiť. Cíti sa permanentne v strese a neoddýchne si ani cez víkendy. Trvá to už vyše roka.

Počas toho, ako rozpráva, pôsobí bezradne a neisto. Stále opakuje, čo všetko by mal robiť a, naopak, čo všetko nestíha a nezvláda. Obraciam jeho pozornosť smerom k nemu, k tomu, čo by teraz potreboval.
„Čo by vám v tejto situácii dokázalo pomôcť?“
Po chvíli ticha hovorí: „Potreboval by som mať veci lepšie zorganizované. To by mi naozaj pomohlo.“
Pýtam sa: „Čo by sa zmenilo, keby ste mali veci lepšie zorganizované?“
„Aká smiešna otázka,“ hovorí a pokračuje, „no predsa by som vedel, kedy mám na čom pracovať, mal by som plán a tak by som lepšie stíhal termíny a menej by som sa stresoval.“
„Čo môžete urobiť, aby ste toto všetko mali?“
„Mohol by som zlepšiť plánovanie a prípravu, jednoducho timemanagement.“
„A čo konkrétne urobíte?“
„Ešte dnes večer si spravím plán aspoň na zajtra. Tým začnem. A o týždeň ma čaká dôležitá úloha. Pripravím sa na ňu dopredu.“

To je stručné zhrnutie jedného rozhovoru. Slúži na ukážku, ako sa môže človek prepracovať od bezmocnosti k aktívnemu prístupu v riešení svojich problémov. Pozrime sa bližšie na otázky, ktoré v rozhovore zazneli a ako pomocou nich pracovať so sebou.

OTÁZKA – ČO POTREBUJEM?

Skôr, než začnete, skúste zastaviť príval negatívnych a spochybňujúcich myšlienok. Prestaňte sa sťažovať a hlbšie sa do problému neponárajte. Presuňte pozornosť smerom k sebe a položte si otázku: Čo potrebujem? Čo by mi teraz najviac pomohlo? Práve chýbajúca časť toho spôsobuje, že sme pod stresom. Skúmajte, čo by ste potrebovali. Nemusia to byť len praktické veci, ako v príklade vyššie, môže to byť aj pocit, alebo uvedomenie si niečoho.

OTÁZKA – ČO SA ZMENÍ, KEĎ TO BUDEM MAŤ?

Keď prídete na to, čo to je, skúste si predstaviť, že už to máte. Čo by sa zmenilo, keby som mal všetko, čo potrebujem? Situácia, ktorá nás stresovala, sa odrazu bude javiť úplne inak. Pozorujte, čo všetko je možné, ak máte/viete/cítite to, čo vám chýba. Zmena je možná a máme väčšie odhodlanie sa do nej pustiť, ak si ju vizualizujeme a precítime ju.

OTÁZKA – ČO MÔŽEM UROBIŤ?

Čo môžem urobiť? Z tejto otázky môžu vyplynúť kroky, ktoré je potrebné uskutočniť navonok, ale tiež kroky, ktoré znamenajú vnútornú prácu na sebe. Nech je to čokoľvek, zvážte všetky možnosti, bez ohľadu na to, či ich naozaj uskutočníte. V tejto fáze ide o zbieranie nápadov bez ich posudzovania.

OTÁZKA – ČO UROBÍM?

A čo konkrétne urobím?  Za cieľ by ste si mali stanoviť len to, čo skutočne chcete a dokážete urobiť. Ak je toho viac, zamerajte sa v prvom rade na to, čo spôsobí najväčší posun vo veci, ktorú riešite.

Prvá pomoc v strese/krízovej situácii

Ak sa nachádzate priamo v stresovej situácii, je možné, že nebudete mať dostatok času položiť si všetky štyri otázky. Preto vyskúšajte len tieto dve. Čo teraz najviac potrebujem? A čo môžem teraz hneď urobiť, aby som sám sebe pomohol? Inokedy vám zase postačí len uvedomenie si toho, čo by vám v danej chvíli pomohlo. Akonáhle si túto otázku položíte, obraciate pozornosť smerom k sebe. Počúvate samých seba a môžete sa o seba postarať. Z pasívnej role prechádzate do aktívnej.

Fáza realizácie

Napriek tomu, ako jednoducho séria týchto štyroch otázok pôsobí, čaká nás za ňou fáza realizácie a tá je najťažšia. Bude si to žiadať prácu na sebe. Je pravdepodobné, že to, čo budete musieť urobiť, bude mimo vašu zónu komfortu. Keby to tak nebolo, už dávno by ste mali celú vec vyriešenú. Držíme vám palce, aby ste to dokázali.

Ak máte pocit, že vám vieme byť nápomocní, napíšte nám.