Prečítajte si príbeh našej čitateľky o tom, ako zažila vyčerpanie organizmu zo stresu a aké pracovné tempo vás môže priviesť k takémuto vyčerpaniu.

Spomienka na celý život

Ležím na tráve pod čerešňou, relaxujem a zrazu si spomeniem… cesta na obed, rozhovor s kolegyňou a náhly závrat. Začudujem sa, predychávam a kráčam ďalej. Obed sa nesie v dobrej nálade, ale mierne brnenie pravej nohy sa nedá zastaviť. Odrazu cítim ako mi tŕpne ľavá strana tela aj pera. Začínam si uvedomovať, že tu niečo nie je v poriadku. Odchádzam z obeda, zatvorím sa v kancelárii a čakám, kým to prejde, no bezvýsledne. Rýchlo pobalím veci, zavolám si taxík a s poslednými silami poviem: „Na pohotovosť, prosím.“

Bude to už skoro rok odvtedy, čo som sa ocitla na pohotovosti. Vtedy som ešte nevedela, čo ma nasledujúce mesiace čaká. S infúziou, s poznatkom o vysokom tlaku a odporúčaním na magnetickú rezonanciu som odchádzala domov. Ale poďme od začiatku.

Kde sa to vo mne vzalo?

Nikdy som nebola rodená workoholička. Svoju prácu som však vykonávala so stopercentným nasadením a rada som šperkovala a doťahovala projekty do najmenších detailov. A tak som sa po roku práce pomaly začínala cítiť vyčerpaná. Keď je však človek motivovaný a mladý, neuvedomuje si, že by mal spomaliť. Nestačia ani znamenia, ktoré sa vám začnú diať v živote. A tak okrem minihavárie a následnej rehabilitácie na krčnú chrbticu, som po niekoľkých mesiacoch potratila. Zvyčajne sa človek po takýchto zážitkoch zmení v dôsledku traumy. Lenže ja som sa uzavrela do seba a pracovala ďalej na stodvadsať percent.

Na udržanie stavu bdelosti som si pomaly z rituálu pitia kávy urobila „spam“ pre žalúdok.  Cesta výťahom mi začala spôsobovať točenie hlavy a lietanie z porady na poradu zapríčinilo občasný tras rúk, pretože som  niekedy vynechávala obedy a pila málo tekutín. Všetko vyvrcholilo po návšteve  „športového rehabilitačného naprávača“, po ktorom som sa opäť ocitla na pohotovosti. Nasledovali vyšetrenia u internistu, neurológa, magnetické rezonancie, odbery a testy. Výsledok – problémy s tlakom zdedené po rodičoch a cervikobrachiálny syndróm (bolesť začínajúca v krčnej chrbtici a vystreľujúca do končatiny).

Vyčerpanie organizmu – ako sa lieči telo aj duša

Počas tohto obdobia som sa opätovne ocitla na pohovosti, kedy mi vysoký tlak v kombinácii s blokáciou chrbtice zasiahli mäkké tkanivá na krku a začala som nosiť krčný golier. Schudla som 5 kíl a začínala som si uvedomovať veci, ktoré som predtým nestíhala vnútorne spracovať.  To, že som bývala v neustálom zhone a v strese, že som nesprávne rehabilitovala a nakoniec, že liečba nebude trvať len pár týždňov.

Stav sa pomaly zlepšoval. Po 3 mesiacoch na PN sa však zopakoval podobný priebeh ako na začiatku. Časté návštevy lekárov len vystupňovali stres,  môj nervový systém postupne prestával byť ovládateľný a do popredia sa dostávali svalové kŕče. Tentokrát ma už lieky na tlak a nervy neminuli…

A čo je so mnou dnes?

Som stabilizovaná a postupne vysadzujem všetky tabletky. Okrem môjho tela, ktoré začalo viac cvičiť, tancovať a praktizovať dychové, meditačné cvičenia, sa  zmenili aj moje hodnoty. Nie je dôležité stihnúť čo najviac vecí v práci, ale vychutnať si tie pravé, dôležité vo vašom živote. Po roku sa aj na celú situáciu pozerám inak. Je to  jedno veľké ponaučenie a som mu vďačná za nové smerovanie.

Príbeh je písaný anonymne . Ďakujeme autorke za zdieľanie príbehu.

Vyčerpanie organizmu patrí medzi jeden z ukazovateľov, ktoré zisťujeme pri meraní stresu.