Šťastie. Krátke slovo, ktoré sa bežne vyskytuje v našej každodennej komunikácií. No je používané až natoľko, že zabúdame na jeho skutočný význam a nemu pripisovanú hodnotu. Žijeme totižto vo veľmi uponáhľaných časoch, kde si človek ťažšie hľadá čas sám na seba a na svoje myšlienky. Pripravili sme si pre vás článok o najlepších spôsoboch, ako sa zbaviť stresu a zvyšovať svoj pocit šťastia.
Pri hľadaní odpovedí na zdanlivo jednoduchú otázku, sa nám vynárajú ďalšie otázky. Dokážeme sa naučiť byť šťastný, alebo sa s touto schopnosťou rodíme? Dokáže byť človek natoľko spôsobilý, aby sa spravil šťastným, alebo k tomu potrebuje druhých?
Dnes poznáme už mnoho definícií šťastia. Šťastie nebolo témou len spisovateľom, filozofom, vedcom ale aj obyčajným ľuďom. Práve pre to, že každý z nich pripísal tomuto krátkemu slovu odlišný jav a predstavu, máme plno teórii šťastia.
B. Fredericksonová (4) o šťastí tvrdí: „Zárukou šťastia nie je úplná absencia negatívnych emócií, pretože zriedkavé pocity smútku alebo viny, vyplývajúce z nepríjemných situácií, môžu slúžiť dôležitému účelu a napomáhať nášmu efektívnemu fungovaniu. Naším cieľom by nemalo byť popieranie negatívnych emócií, ale naučiť sa s nimi pracovať takým spôsobom, aby ich výskyt neprevyšoval pozitívne prežívanie.“
Na budovaní a zvyšovaní pocitu šťastia sa podieľa viac faktorov, ako len absencia stresu. Viaceré štúdie sa zhodujú, že stres a šťastie navzájom spolu súvisia.
Vzťah medzi šťastím a stresom sa skúmal z hľadiska negatívneho vplyvu prežívania stresu na naše šťastie. Ale aj úloha pozitívnych emócií pri tlmení prežívania stresu.
Urobiť si zo stresu nášho priateľa si vyžaduje duševnú silu a ochotu nahliadnuť do seba. Pri čítaní článku nezabudnite, že nebudete môcť úplne odstrániť stres zo svojho života. Uvedené spôsoby nižšie, vám môžu pomôcť pri budovaní šťastia a zároveň znižujú prežívaný stres na zvládnuteľnú úroveň.
Ak sa rozhodnete začleniť ich do svojho životného štýlu zvýši sa nielen celková hladina šťastia, ale pomôžu vám lepšie zvládnuť budúci stres vo vašom živote.
Každý psychológ a psychiater vám povie, že „depresia nemá rada pohyb“. Pohyb je úžasný pri každej psychickej záťaži, vrátane stresu. Všetky typy cvičenia, aj „obyčajná“ chôdza môžu zmierniť depresiu a úzkosti.
Cvičenie a v podstate každá telesná aktivita je dôležitá pri znižovaní miery prežívaného stresu. Vedie k tomu, aby sme sa vyhli vyžívaniu negatívnych, neefektívnych techník zvládania, ktoré práve naopak môžu zvýšiť prežívanie stresu (5).
Pomáhajú totiž telu uvoľňovať tie správne látky a naštartovať biochemické procesy v tele. Začnú sa produkovať tzv. hormóny šťastia - dopamín a serotonín, rovnako sa zvyšuje produkcia endorfínov. Vďaka nim sa zvyšuje pocit šťastia a zlepšuje sa nám nálada.
Stačí aj krátka prechádzka okolo domu, prejsť zopárkrát schodmi, alebo sa voľne ponaťahovať. Bolo totižto dokázané, že akákoľvek fyzická aktivita znižuje stresové hormóny, ako je kortizol, ktorý je zodpovedný za spomalenie našich kognitívnych schopností. Cvičenie nám preto tiež umožňuje myslieť pozitívnejšie.
Pravidelné cvičenie nám dodáva viac energie, cítime sa fyzicky lepšie a stávame sa menej náchylnými na choroby súvisiace so stresom. Ako uviedli autori (5) dôvodom je, že pri športovej aktivite do popredia vystupuje účel zábavy a problémy sa potláčajú do úzadia.
Máte problémy so spánkom, úzkosťou? Možno ste skúšali rôzne metódy na odbúranie stresu ako cvičenie, alebo meditácie. Napadlo vám niekedy, že príčinou môže byť strava? Takto súvisia stres a jedlo.
Potraviny, ktoré možno považujete za zdravé, môžu namáhať nervový systém natoľko, že sa cítite akoby ste prežívali stresujúce životné udalosti. Ochráňte svoje zdravie pred škodlivými účinkami vnútorného biologického stresu.
Nasledujúce potraviny môžu podľa psychiatričky a biochemičky Georginy Ede (2) chemickými spúšťačmi pre nespavosť, úzkosť, či stres. S ohľadom na túto skutočnosť, odporúčame ich z vášho jedálnička vylúčiť alebo obmedziť ich prísun.
Kofeín sa často spája s problémami so spánkom a úzkosťou. V jednej štúdii sa zamerali na ľudí s panickou poruchou a ich reakciu na kofeín. Zistili, že kofeín zvýšil u všetkých participantoch stresový hormón a vyvolal panický záchvat u polovice z nich.
Kofeín vás udržiava v bdelom stave tým, že blokuje adenozínové receptory v mozgu, ktoré podporujú spánok. Aj po 5 hodinách po jeho vypití, z neho ostáva v krvnom obehu 50 %, čím môže narušovať spánok. V skutočnosti trvá 16 až 24 hodín, kým kofeín úplne opustí telo. To znamená, že dokonca aj jeden ranný pohár kávy s kofeínom môže mať efekt na kvalitu spánku v noci.
Alkohol je do určitej miery efektívny na navodenie relaxácie, dokonca môže dopomôcť k zaspaniu. Alkohol si ale vyberie svoju daň, keď začína uprostred noci vyprchávať z organizmu a začínajú malé abstinenčné príznaky. Tie výrazne zhoršujú kvalitu spánku, nakoľko majú dosah na zlé sny a záchvaty paniky.
Pri výrobe syra či vína, sa používajú baktérie, ktoré spôsobujú kvasenie. Počas kvasenia baktérie rozkladajú bielkoviny na malé molekuly, ktoré sa zhromažďujú pri zrení potravín. Jednou z týchto molekúl je histamín, silný neurotransmiter, ktorý môže priťažiť nášmu tráviacemu, hormonálnemu, kardiovaskulárnemu a nervovému systému. Histamín môže citlivejším jedincom spôsobiť úzkosť a nespavosť. Je to aj vďaka jeho schopnosti zvýšiť hladinu stresového hormónu, adrenalínu. Do tejto kategórie potravín patria:
Posledným príkladom, ako spolu súvisia stres a jedlo, sú cukry a škroby. Všetky druhy cukrov a škrobov (s výnimkou prírodných ako napr. ovocie) sa považujú za rafinované karbohydráty.
Raňajky ako pomarančový džús, sladký jogurt a väčšina cereálií sú bohaté na rafinované karbohydráty. Pri takýchto raňajkách začína deň s príliš vysokou hladinou cukru. V tele sa spúšťa hormonálna reťazová reakcia, ktorá môže ovplyvniť náladu, energiu, koncentráciu a apetít na niekoľko hodín. Po inzulínovom vytrysknutí sa v tele vyplavujú stresové hormóny kortizol a adrenalín, ktoré zabraňujú zrážaniu cukru v krvi.
V štúdii (Jones et al.) zistili, že jediná porcia glukózového sladeného nápoja spôsobila 2-krát vyššiu úroveň adrenalínu u dospelých a 4-krát vyššiu u detí. Adrenalín u citlivejších ľudí spôsobuje príznaky paniky ako potenie, závraty a búšenie srdca. Tieto pocity sú často zamieňané s hypoglykémiou (nízka hladinou cukru v krvi), aj keď je vo väčšine prípadov hladina glukózy v krvi nespadá pod normu.
Jedlo môže zlepšiť alebo zhoršiť náladu a ovplyvniť našu schopnosť vyrovnať sa so stresom (3). Konzumácia stravy plnej konzervantov, uhľohydrátov a nahradenie stravy sladkým, môže zhoršiť príznaky stresu. Zatiaľ čo strava bohatá na čerstvé ovocie a zeleninu, vysokokvalitné bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny pomáhajú lepšie zvládnuť životné stresory.
Váš sociálny život je jeden z najlepších nástrojov, ako odbúrať stres. Stretávajte a rozprávajte sa s ostatnými.
Človek je tvor spoločenský, to znamená, že nemôže byť bez kontaktu s inými ľuďmi. Vzťahy medzi ľuďmi sú nepredstaviteľným zdrojom rôznych druhov emócií – radosť, smútok, hnev a pod. Ako uvádza jeden zo zakladateľov pozitívnej psychológie M. Csikzentmihalyi (6) „Biologicky sme naprogramovaný tak, aby iní ľudia boli pre nás najdôležitejší na svete. Vďaka im môže byť náš život buď veľmi zaujímavý a uspokojujúci, alebo úplne nešťastný. Preto naše šťastie silno závisí na tom, ako zvládame svoje vzťahy k ostatným ľuďom.“
Zdieľajte s priateľmi a známymi vaše každodenné prežívanie. Môžete tak získať novú perspektívu na problémy, podelíte sa o radosť, a zároveň si tak udržujete silné vzťahy.
Podľa našich skúseností je pocit šťastia predovšetkým o vnútornom prežívaní a nastavení. Niekto môže byť šťastný, že je pekný deň. Iný sa neuspokojí ani s luxusom, ktorý ho môže obklopovať. Nájsť rovnováhu dobrého a zlého a nastaviť sa na šťastie je proces, ktorý si vyžaduje odhodlanie a intenzívnu prácu. Prioritne na šťastie vplýva prežívaný stres. S tým vám môžeme pomôcť v rámci individuálnych konzultácií, merania stresu či relaxačných cvičení.
Zdroje: 1. Springer Link 2. Psychology today 3. Helpguide 4. SLEZÁČKOVÁ, A. 2012. Průvodce pozitivní psychologií. Praha : Grada Publishing, 2012. 5. PAČESOVÁ, P. (2018) Copingové stratégie a športová aktivita – pomáha nám športovanie efektívnejšie zvládať stres? In: E-mental, č.1, 2018. 6. CSIKSZENTMIHALYI, M. Flow - O štestí a smyslu života. Praha :Portál,2015.
Adresa a sídlo
Inštitút stresu, s.r.o.
Tamaškovičova 2742/17,
917 01 Trnava
IČO: 36467456
IČ DPH: SK2020018902
Telefón
© 2023 Inštitút stresu, s.r.o. made by PROGNESSA