Poznáte termín biblioterapia? Ide o terapiu čítaním, ktorú pravdepodobne neformálne zažil každý z nás. Mnohí z nás považujú túto aktivitu za súčasť bežných dní. Čítame noviny, dopravné značky, e-maily, posty, správy.... Ako často však čítame pre potešenie?

Čítanie ako liečivý proces

Poznáte ten pocit stotožnenia s hrdinom alebo situáciou nejakého diela? Príbeh, ktorý vniesol vhľad do nášho súčasného prežívania či nápadne podobný vzťah hrdinov, vďaka ktorému si prežijeme katarziu. To všetko môžeme nájsť v knihách, a obdobie obmedzenia sociálnych kontaktov tomu len praje! Ak máte chuť sa niečo o „psyché“ aj naučiť, siahnite po dielach odborníkov – v psychologickej literatúre sa totiž teória snúbi s čarom ľudských príbehov.

Biblioterapia sa v zahraničí teší veľkej obľube, na Slovensku sa používa skôr laicky. Obdobie obmedzení, vzniknutých v súvislosti so šírením vírusu korona, si mnoho ľudí doma spestrí čítaním kníh. Benefity čítania sú nespochybniteľné – okrem prítoku nových informácií sa nám rozvíja i tvorivosť (nehovoriac o prínose kníh v detstve, kedy je potrebné rozvíjať čitateľskú gramotnosť i slovnú zásobu). Navyše, čítanie pôsobí anti-stresovo. Je dokázané, že čítanie pomáha redukovať stres až o 68%. Ak vás v súčasnej dobe zaujíma i niečo iné než beletria, poteší vás náš výber známych titulov, ktoré zdobia knižnice väčšiny terapeutov. Siahli sme pritom po „klasike“; knižný trh totiž ponúka množstvo populárnej literatúry, ktorá vychádza z teórií známych psychológov, a niekedy je náročné rozoznať autorstvo samotných myšlienok. Popri pútavosti však uvedené staršie diela stále pôsobia aj ako učebnice, no zázračne majú i „terapeutický“ účinok beletrie. Posúďte sami!

Erich Fromm

Ak si prečítate len názvy diel tohto nemecko-amerického psychológa, sociológa a filozofa, pochopíte, že v „dobe korony“ nám jeho slová môžu prehovoriť priamo do duše. Mať či byť? , Umenie počúvať , Strach zo slobody, Umenie milovať… Fakt, že Fromm sám utiekol z nacistického Nemecka, podčiarkol jeho záujem o skúmanie potreby pocitu slobody. Majstrovský odkaz jeho diel sa nesie práve v schopnosti vysvetliť problematiku či termíny zrozumiteľne, no neskĺznuť pritom do odľahčovania či formulácii z kategórie motivačnej literatúry. „Umenie milovať“ vás možno upokojí s tvrdením, že ako v každom umení, aj v láske sa dá vzdelávať a rozvíjať sa – hovoríme tu i o vzťahu so sebou samým, a to je ďalšia z otázok, ktoré v období izolácie môže u človeka zarezonovať.

Victor E. Frankl

Hľadanie zmyslu života. Milióny predaných výtlačkov tohto diela, ktoré napísal viedenský neurológ a psychiater V.Frankl po prepustení z koncentračného tábora, svedčia o sile jeho výpovede a nutkavej otázke, ktorá trápi mnohých z nás: čo je vlastne zmyslom nášho života..? Túžba po zmysle nám dáva silu žiť, a v otázkach ďalej rezonuje v logoterapii a existenciálnej analýze, s ktorou bol Frankl bytostne spätý. Často citoval Nietzscheho myšlienku „Kto má vo svojom živote nejaké prečo, dokáže zniesť i každé ako.“ Možno si na Franklov odkaz spomeniete, ak náhodou nadobudnete pocit, že ste uväznení vo svojich domácnostiach… stratu vnútornej slobody totiž Frankl nepripustil ani za extrémnych vonkajších udalostí.

Irvin D. Yalom

Liečil Shopenhauerom, inšpiroval ho Spinoza, radil mladým či „starým“ zaľúbencom i ľuďom na pokraji smrti. Irvin D.Yalom vo svojich príbehoch dokázal spopularizovať psychoterapiu tak ako nik iný. Americký psychiater totiž v sebe objavil túžbu (i talent!) písať o svojej práci zrozumiteľne a prístupne, a nenechal sa „odradiť“ svojou akademickou kariérou. Vo svojej poslednej knihe „Ako som sa stal sám sebou“ približuje aj zrod viacerých jeho diel (Mama a zmysel života, Láska a jej kat, Pohľad do slnka, Klamstvá na pohovke a i.), spomína na kazuistiky pacientov i príbeh vlastného života. Ostražitosť je na však aj tu na mieste - čítanie „Yaloma“ sa totiž môže stať ľahko závislosťou!

Mesiac kníh nemusí byť len marec

Keď hovoríme o tom, prečo málo čítame, najčastejšie sa ako argument ponúka nedostatok času. Áno, toto obmedzenie je možno realistické… ale spomeňte si napríklad na osobnosť Mateja Hrebendu Hačavského, po ktorom sme pomenovali marec ako mesiac kníh. Asi pred dvesto rokmi putoval po Slovensku, a šíril lásku k čítaniu napriek tomu, že bol nevidiaci. Tento milovník kníh však mal vždy šťastie na niekoho, kto mu z príbehov prečítal… Mesiac knihy sa síce už skončil, no sila príbehov (či odborných informácií) je tu pre nás i naďalej – neváhajte po nej siahnuť či ju priblížiť niekomu z vašich blízkych.

Ja osobne milujem knihy. Aj vy?

Čitateľské tipy pre nás spracovala Kristína Baluchová.

Zdroje: 1. telegraph.co.uk